Dostať sa do Hearth v newyorskej East Village nie je úplne jednoduché, ale nie je to nemožné. Rezervácia sa oplatí, inak vám hosteska oznámi, že čakacia doba na stôl je hodina a pol až dve hodiny. Ale – ak vám to nevadí, majú pár vysunutých miest pri kuchyni, tie by sa mali uvoľniť už o 40 minút. Celý článok »

Nádych-more-výdych. Keď ma v šiestich starí rodičia prvýkrát vzali k Jadranu, bol som vo vytržení. Vtedy som pod lokálnym jedlom rozumel hlavne eurokrém, juhošskú nutelu, poháre z ktorej teraz u babky plnia dve celé police. Všetko ostatné sme si tak ako každý iný Čechoslovák nosili alebo varili priamo na mieste z prinesených surovín. Lanšmít. Koložvárska kapusta. Fašírky. Ráno ma na trh brávala babka so sebou, a bielych sladučkých broskýň som sa prežral tak, že ma bolelo brucho. Keď sme išli večer na zmrzlinu do Omišu a kúpiť čerstvý biely kruh, tušil som, že tie rybacie vône v uličkách na mňa ešte len čakajú. Celý článok »

Café bar Camouflage v Erdödyho paláci v spodnej časti korza je klasickým príkladom bratislavskej schizofrénie. Dizajn-meč sa tu odohráva medzi starým a hyper-novým. Na sklenené stolíky v jednej časti kaviarne som si zvykol, ale odkedy používajú príšerne silný osviežovač vzduchu, chodím tam len, keď sa dá sedieť na terase. Celý článok »

Kaviarnička na Palisádoch 34 v Bratislave pred pár mesiacmi vystriedala starý whiskey bar, v ktorom roky za cigaretovou clonou vysedávali štamgasti. Smola pre nich – dobre pre nás. Tri-Šty-Ri je malé a na naše pomery netradičné. Miestnosti dominuje dlhý spoločný stôl z masívneho tmavého dreva, pri ktorom človek sedí vedľa cudzích ľudí. Celý článok »

Reštaurácia Parcafe bez k, s pomerne vtipným billboardom avizujúcim jej otvorenie minulý týždeň 12. júla, už fičí na plné obrátky. Nachádza sa v prerobenej budove bývalej Bubnovky, ktorá sa chudera v minulosti potácala od zlej čínskej k zlej slovenskej reštaurácii až k smrdutému pubu. Parcafe na Búdkovej ceste ničím nepripomína temne-drevenú minulosť. Celý článok »