nes sa v českých Lidovkách objavil článok nazvaný Jak jsem si nepochutnala v Bratislavě od Laury Baranik. Autorka navštívila tri reštaurácie, všetky umiestnené v jednom Erdödyho paláci – Camouflage, Flowers a Lancia Café. Všetky tri majú navyše jedného šéfkuchára. Na základe týchto troch reštaurácii ani len nevyčkala dokonca vlastného textu a už na začiatku prehlásila Bratislavu za dieru, kde nič neni. Celý článok »

ento týždeň som si dal výpoveď z vlastnej kuchyne. Nedobrovoľne a so zvesenou hlavou. Bol to totiž presne jeden z tých týždňov, kedy som nemal chytať varechu do ruky. Celý článok »

šte stále mám na Slovensku pocit, že keď si v reštaurácii požiadam o pohár čistej vody z vodovodu, dostanem do tváre kyslý ksicht čašníka. Niečo na spôsob: napiť si sa mal doma, tu si objednaj fajnovú fľaškovú. Spomínam si tiež na svoje dočasné dlhodobé pôsobisko v Sydney, kde napriek veľkým suchám a problémom s vodou, sa pred hosťom reštaurácie automaticky objavila karafa s vychladenou vodou z vodovou. Často bez požiadania. Celý článok »

Ku kávičke nepatrí len sladké pečivo, ale občas aj noviny alebo kniha. Palo Sibyla takú nedávno vydal. Volá sa Coffee stories (alebo deň ako každý iný). Je to maličká knižočka plná krátkych historiek, niektoré dovedené do absurdity, iné vulgárne pravdivé . Fajn jednohubka, keď človek sedí pred kaviarňou a sleduje život popri. A keď ju budeš čítať odzadu, možno si všimneš, že v dolnom rožku stránok sa odohrá malý kreslený film s kávovým zrnom. Stačí rýchlo za sebou pustiť strany a film beží… Milý detail.

Knihu môžeš kúpiť v Bratislave v kníhkupectve Artfórum alebo na Kamennom námestí v kaviarni Vienna.

A kto je Pavel Sibyla?
- sibyla.blog.sme.sk
- blogy.etrend.sk/pavel-sibyla/138984.html

Nedávno ma známy upozornil na jeden zaujímavý a rozsiahly článok v českom Reflexe – Gastronomické peklo. Nebudem ho tu dlho uvádzať, prečítajte si to, čo zatiaľ na Slovensku nemal nikto guráž povedať.

http://www.reflex.cz/Clanek33928.html

Po relatívne hektickom obede prišiel trochu kľud, v reštike bolo len zopár hostí. Toto je presne ten nebezpečný čas, kedy človek nesmie vysloviť vetu: “…no konečne pokoj”. Myslieť si to môžeš, ale medzi nami čašníkmi to nemôžeš povedať nahlas. Pretože v tom momente, jak to povieš, sa do podniku náhle nahrnie fúra ľudí a zas nevieš kde ti hlava stojí. Celý článok »