Za levandulovými poliami sa chodí do Francúzska, na chorvátsky ostrov Hvar aj k Balatonu na Tihány. Veľký kus atmosféry týchto miest máme aj na Slovensku. Vďaka Tiborovi Petrovi, ktorý sa aj s manželkou venujú pestovaniu levandule takmer 40 rokov.

Ak by ma sem niekto poslepiačky zaviedol a rozviazal mi oči, poviem, že som v olivovom sade, niekde v južnej Európe.

Tesne pred tohtoročným zberom sme sa za nimi vybrali celá partia. Najprv sme sa zastavili v Šali, aby nám pani Petrová vysvetlila cestu za levandulou. Iba kúsok za mestom, za železničným prejazdom a družstvom sme odbočili doľava. Chvíľu šli po asfaltke, ktorá sa neskôr zmenila na poľnú cestu uprostred špenátového poľa. Vyšli sme na protipovodňový val, na ňom závora, malá chalúpka, ostrý pes na reťazi a nasrdený káčer. Otvorili sme si závoru, prehupli sa cez briežok a pred nami sa rozprestrela alej. Ak by ma sem niekto poslepiačky zaviedol a rozviazal mi oči, poviem, že som v olivovom sade, niekde v južnej Európe. Pokračovali sme sadom úzkou uličkou a v diaľke začala presvitať výrazná fialová farba.

Tak sme sa ocitli u Tibora Petra na jeho levandulovom poli. V ňom intenzívny bzukot čmeliakov a včiel. Zahliadol som aj motýle, ktoré som nevidel už roky, napríklad mladého vidlochvosta. Zašli sme ďalej, cez prevys vysokých stromov, tam malá stavba so sušiarňou na prízemí. Pred ňou lúčka, vedľa nej Váh, do ktorého sa na brehu oproti vlievala malá perej. A ďalšie políčko s levandulou. Všetko krásne upravené, pokosené a okopané. Pán Petro nás usadil na terase a začal rozprávať. O levandule, o starom Váhu, z ktorého voľakedy pili vodu, ale aj o feťákoch, ktorí mu ničia zariadenie.

“To voľakedy by sme takto nemohli vonku obsedieť. Hmyz by nás tu požral. Jak sa teraz hnojí a postrekuje, tak je to všetko preč. √öžasná produktivita teraz. Dnes na jedno pole stačia traja ľudia. Jeden na kombajne, pravda, ďalší to tam vzadu miništruje a tretí tam tiež niečo obsluhuje. Dnes zem nevidela takpovediac ľudskú ruku.” Pán Petro si ešte pamätá časy, kedy robila celá dedina na poliach. Kedysi bol pán Petro najväčším pestovateľom levandule, jeho produkciu brala na tony Slovakofarma v Hlohovci. Dnes políčok ubudlo. Ako vraví: “…motám sa tu, s prepáčením, jak prd v gaťách. Ráno prídem, spravím jeden rad, sadnem si, dám si vínko, pravda, potom ďalší rad, dám si kávičku, poležím si, ešte jeden rad. A takto tu beží čas. Ale na konci dňa je za človekom aspoň vidno urobenú robotu.”

Levandula, ako je všeobecne známe, je liečivka, pôsobí hlavne ukľudňujúco. Mimo moľov odpudzuje aj iný dotieravý hmyz, naopak priťahuje včely a čmeliaky. Levandulový med je považovaný za niečo špeciálne. “No, tak kto pestoval levandulu dávno? Farári a lekárnici. Samozrejme, oni sa sami nehrabali v zemi, pravda, doktor niečo spravil pre ľudí a oni mu na oplátku obrobili levandulu,” konštatuje pán Petro. Ako rastlina nie je náročná na pestovanie. Samozrejme, treba ju vyčistiť od buriny, ale keď narastie na hustý trs, nepustí medzi seba nič. So zavlažovaním si tiež netreba robiť starosti, v tomto prípade jej stačí vlhký vzduch od Váhu. Aj v sušenom stave sa zvykne niekedy zavesiť napríklad do kúpeľne, kde vďaka vyššej vlhkosti začne postupne uvoľnovať príjemnú vôňu. Rastlina samotná vydrží 10 až 15 rokov, pokým krík úplne zdrevnatie.

Pán Petro nás zavedie dole do sušiarne, všetko je tu pripravené na zber. Tienisté a vzdušné miesto, naokolo porozkladané rámy so sitami. Na šnúrkach už visia prvé zväzky rastlín. Voľakedy skúšal pestovať aj echinaceu a ďalšie bylinky, ale vekom už na všetko nestačí, tak mu zostalo len jedno veľké pole “francúzskej” levandule (Lavandula x intermedia) a jedno menšie hvarskej (Lavandula angustifolia). Majú rozdielnu farbu, aj sa inak rozmnožujú. Zamrzí nás, keď sa nám posťažuje na feťákov a vandalov. “V tomto svete je pánom zlodej. Vylámali mi búdu niekoľkokrát, raz ju aj podpálili. Toho narkomana aj chytili. Ale príslušník len povie, že nech na mieste nenechávam žiadne tyče, aby ma náhodou neovalili.”

Dievčatám dá malé kosáky, aby si šli trochu natrhať. Chvíľu ešte sedíme pri západe slnka a pomaly sa lúčime. Príjemné popoludnie vystrieda smútok, že v jeho práci nemá kto pokračovať…

Páčil sa ti článok? vytlačiť   emailovať   na facebook   na vybrali.sme.sk

foto: Marek Lőrincz, Viktor Klimo
Kľúčové slová: levandula, pôvodné
Publikované 28. Jún, 2009 o 20:15 v rubrike Pôvodné a sezónne.